Novinky a aktuality

List Hlavného predstaveného na záver Druhého seminára o podpore procesov blahorečenia a kanonizácie saleziánskej rodiny.

1.jpg

SOCIETÀ DI SAN FRANCESCO DI SALES

      SEDE CENTRALE SALESIANA

    Via Marsala, 42 – 00185 Roma

              Il Rettor Maggiore


Rím 20. máj 2018

Slávnosť Turíc


 

   Drahí predstavení / zodpovední za saleziánsku rodinu

     Drahí provinciáli, animátori a podporovatelia procesov blahorečenia a kanonizácie

   

   Slávenie II. seminára o podpore procesov blahorečenia a kánonizácie saleziánskej rodiny, ktorý sa od 10. do 14.apríla 2018 konal v Ríme za účasti asi 90 ľudí z rôznych častí sveta, bol udalosťou milosti, v ktorej možno preskúmať duchovný a pastoračný pokrok celej našej saleziánskej rodiny.

 

   Stretnutie objasnilo, že cesta a svedectvo saleziánskej svätosti v saleziánskej rodine je predovšetkým darom Ducha Svätého, ktorý treba prijať s pokorou a vďačnosťou. Potvrdzuje, že nestačí ponúknuť služby a robiť veci, ale že ohlasovaním radosti evanjelia je potrebné priniesť Ježiša a priviesť k Ježišovi.

 

   Od dona Bosca až podnes spoznávame tradíciu svätosti, ktorej sa oplatí venovať pozornosť, pretože je vtelením charizmy, ktorá v ňom mala svoj pôvod a prejavila sa v rôznych stavoch   a formách života. Sú to muži a ženy, mladí a dospelí, zasvätené osoby a laici, biskupi a misionári, ktorí v určitých historických, kultúrnych  a spoločenských kontextoch, odlišných   v čase a mieste zažiarili osobitným svetlom saleziánskej charizmy tým, že predstavili dedičstvo, ktoré naďalej zohráva účinnú úlohu v živote a v spoločenstve veriacich, mužov a žien dobrej vôle.

 

   Ako som zdôraznil v záverečnom príhovore: „Chcel by som hľadieť na svedectvo našich svätých, blahoslavených a všetkých členov saleziánskej rodiny na ceste k svätosti, ktorí sú Cirkvou uznaní, ako na tých, ktorí nás sprevádzajú na cestách a v živote Ducha. Ich svedectvo života, ich rozvíjanie povolania a často aj ich spisy sú pre nás náčrtom spôsobu života, z ktorého sa môžeme naučiť dať celý náš život pod vedenie Ducha Svätého, aby sme boli citliví na počúvanie jeho inšpirácií a usmernení.“

 

   V tomto roku, v ktorom Cirkev venuje Synodu biskupov mladým a ich ceste viery a povolania, by som sa tiež chcel pozrieť na mladých svätcov saleziánskej rodiny do 30 rokov, ktorých je aspoň 45 – sú znamením dynamizmu saleziánskeho ducha, ktorí sa vtelil do chlapcov, dievčat, adolescentov a mladých ľudí – nech je mladosť svätých prejavom toho, ako môže Boh v živote ľudí konať rôznymi spôsobmi.

 

   Prostredníctvom veľmi kvalitných rozhovorov, chvíľ zdieľania a práce v skupinách sa prišlo k plánu prezentovať obsahy a procesy, ktoré pomáhajú pri overovaní a sledovaní predpokladaných zázrakov. Predovšetkým však bolo toto zhromaždenie ďalším potvrdením skutočnosti, že propagácia a starostlivosť o procesy blahorečenia a kánonizácie v našej rodine aktivujú dynamiku milosti, ktorá je zdrojom evanjeliovej radosti a zmyslu príslušnosti ku charizme. Spôsobuje obnovenie záväzkov vernosti prijatého povolania a vytváranie apoštolskej a vokacionálnej plodnosti.

 

   Tento seminár, ktorý bude mať tretie pokračovanie v dňoch 13. až 17. apríla 2021, vyvoláva určité úvahy, ktoré sa týkajú Generálnej postulatúry a orgánov, ktoré koordinuje na miestnej úrovni, ale tiež prináša niektoré požiadavky na Správu Kongregácie a oddelenia, z ktorých sa skladá, aby sa potom rozdelili do miestnych skutočností pod vedením provincií a saleziánskej rodiny v súlade s miestnymi cirkvami: proces, ktorý sa rozvíja v dvoch rôznych časových intervaloch alebo na dvoch koľajach - inštitucionálnej a pastorálnej - ktoré musia vzájomnou podporou konať v harmónii. V tomto zmysle sa objavili niektoré výzvy, ktoré je potrebné uznať a riešiť:

(1)   V saleziánskej rodine, v spoločenstve s miestnymi cirkvami pokračovať v predstavovaní procesov prostredníctvom iniciatív, ktoré by našich kandidátov svätosti pomohli spoznať, ktorých by mohli napodobňovať a modlili sa k nim. Ako výzvu by som sa chcel opýtať: „Sme pozorní na vzývanie našich blahoslavených, ctihodným a sluhov Božích? Máme dôveru v spoločenstvo svätých? Veríme v silu príhovoru svätých?“

 

(2)   Aby sa čo najlepšie koordinovala koľaj „riadenia“ a toho, čo je v Postulácii potrebné, aby pre každý proces na miestnej úrovni existovali ľudia, ktorí by prevzali zodpovednosť za sprevádzanie našich procesov a udržiavali ich aktívnymi, šírili úctu k sluhom Božím, ctihodným a blahoslaveným v spoločenstve a v spolupráci s miestnymi cirkvami. Vice- postulátori, spolupracovníci a podporovatelia musia zvýšiť povedomie, informovanie a podporovanie prístupu k miestnym biskupom a predstaveným. Ak chcete udržať veci v pohybe,   nie  je  potrebné  pasívne  počkať  na  to,   že  budú  zvrchu   padať  usmernenia       a rozhodnutia: Je potrebné byť zodpovedným a spoluzodpovedným v duchu spoločenstva s Cirkvou a v pastoračnej tvorivosti. Prvou iniciatívou by mohlo byť navrhnúť miestnym cirkvám a v rámci saleziánskej rodiny deň, v ktorom by sa prezentovali a zverejnili výsledky tohto seminára.

 

(3)   Zvýšiť povedomie o rozhodujúcej dôležitosti zázraku a jeho potrebe pre šťastný výsledok procesu. Vo svetle rokovaní s Kard. Amatom, Mons. Pellegrinim a otcom Turekom je vhodné sa zamyslieť nad dvojakým aspektom nedostatku vedeckého vysvetlenia a príhovoru; usilovať sa modliť a aj ostatných priviesť k modlitbe k našim kandidátom na oltár, prekonať lenivosť a duchovnú povrchnosť. Znovu sa tu pýtam: „Myslíme si, že je dôležité modliť sa za dosiahnutie zázrakov? Alebo veríme, že zázraky sa už nemôžu stať? Ak sa nemodlíme k blahoslaveným a ctihodným, nebudeme môcť obdržať zázraky od Boha.“

 

(4) Oceniť rozmanité bohatstvo jedinej saleziánskej rodiny zloženej z 31 rôznych skupín, z ktorých niektoré sa odlišujú v podstate laickou formou: bohatstvo, ktoré je svojím spôsobom  v Cirkvi jedinečné. Toto bohatstvo, ktoré sa vyjadruje na charizmatickej úrovni, by sa teraz mohlo transformovať aj na novú formu spolupráce v procesoch blahorečenia a kánonizácie so všetkým tým, čo znamenajú a na skutočný a vlastný pohyb Cirkvi, ktorí vyvolávajú.

 

Svätosť, ktorá už bola uznaná alebo je v procese uznania, je na jednej strane sama o sebe realizáciou radikálnosti evanjelia a vernosti voči apoštolskému projektu dona Bosca, na ktorý možno pozerať ako na duchovný a pastorálny poklad; na druhej strane je to výzva žiť verne vlastné povolanie, aby sme boli pripravení svedčiť o láske až do konca. Naši svätí, blahoslavení, ctihodní a sluhovia Boží sú skutočným vtelením saleziánskej charizmy a Stanov alebo Pravidiel našich inštitútov a skupín v najrozmanitejších časoch a situáciách, ktoré prekonávajú svetskú a duchovnú povrchnosť, ktorá podkopáva korene našej dôveryhodnosti a plodnosti. Sú to skutoční mystici Božieho prvenstva vo veľkorysom dare seba samých, proroci evanjeliového bratstva, tvoriví služobníci bratov a sestier.

 

Ďakujem Pánovi za milosť tohto Seminára, ktorý nám pomohol čoraz viac oceniť tajomstvo Spoločenstva svätých a zapojil nás do tohto „Okruhu svätých“, ako to v umeleckom jazyku opísal blahoslavený Fra Angelico, a ktorý je v saleziánskych termínoch ako „hra Ducha“, ktorý nám umožňuje spoločne sa stretnúť a kráčať radostnou a náročnou cestou svätosti. Takéto iniciatívy sú privilegovaným prostriedkom v celom Božom ľude podporiť spoločné povolanie k svätosti, ktoré je pre našu saleziánsku tradíciu také drahé a na ktoré nás pápež František so svojou apoštolskou exhortáciou Gaudete et Exsultate nabáda.

Nech nás naša Matka Mária Pomocnica, ktorá bola daná malému Jankovi vo sne z 9. rokov, ako jeho „učiteľka, pod vedením ktorej sa môžeš stať múdry a bez ktorej sa všetka múdrosť stane bláznovstvom“, vezme za ruku a s materským pohľadom nás sprevádza na ceste svätosti.

 2.jpg

 

Fr. Ángel Fernández Artime

Hlavný predstavený

Prihlásiť

Prihlásenie

Používateľské meno *
Heslo *
Zapamätať