3. nedeľa v roku - Ninive, mesto cez ktoré bolo treba ísť tri dni

3. nedeľa roku B (21. 1. 2018)


ninive mestoAutor spisu o prorokovi Jonášovi sa nám svojím spôsobom vyjadrovania pokúsil povedať, že Ninive bolo nepredstaviteľne veľké mesto. Pred našimi očami sú zasa veľké mestá tohto sveta, Mexico, Tokio, New York a toľké iné miliónové aglomerácie. Pisateľ je veľmi stručný: celé Jonášovo kázanie je vyjadrené jednou vetou, ktorá znie ako vyhrážka. Nik nedokáže pochopiť, ako také komplexné veľké mesto mohlo podľahnúť vplyvu jedného človiečika, ktorého tam poslal Boh. Treba však poznať celý príbeh, aby sme mohli porozumieť to, čo sa deje. Je to príbeh o ochote a neochote vyvoleného proroka kázať v Božom mene. Vieme, že Jonáš utekal pred touto službou a na konci tohto príbehu sa dozvieme aj prečo. Vedel totiž, že Boh sa zmiluje nad mestom Ninive, ak sa začne kajať. Jonáš však o toto nemal záujem, nemal chuť dopriať záchranu cudzím a popravde povedané nepriateľským Ninivčanom, lebo to bolo hlavné mesto ríše, ktorej vojská zničili severné kráľovstvo. Boh túži, aby sa ľudia obrátili a zachránili. My, jeho deti, to často nechápeme a nerozumieme. V nadsadení by sme mohli povedať: nezáleží na tom, čo Jonáš bude kázať, dôležité je, aby splnil úlohu, ktorú dostal a prehovoril v mene Boha. Božia milosť účinkuje cez ochotu ohlasovateľov - tak by sme mohli pochopiť účinnosť Jonášovho kázania bez zbytočných špekulácií.

Dnes oproti Cirkevi a našim spoločenstvám stojí obrovský svet. Cesta cez mestá a krajiny je obrovská. Všade toľko ľudí, ktorí by potrebovali počuť zvesť o Bohu a jeho milosrdenstve. Niekto by mohol povedať: veď aj Islam hlása Božie milosrdenstvo. Iní, ešte menej priateľskí by povedali: nechajte ľudí žiť, neobťažujte ich. A neopovážte sa im vyhrážať. Milosrdenstvo zjavené v Kristovi, to Islam nemá. A pokojný život ľudí bez kresťanského Boha je tiež veľmi otázny výrok. Ak nás kresťanov niekto obviňuje, že sme uviedli svet do pomýlenej perspektívy, radi by sme sa porozprávali o perspektívach ľudí v moderných mestách, o sociologických a psychologických analýzach toho, čo ľudia bez Boha žijú v spoločnosti, v ktorej majú takmer všetko. A predsa nemôžeme nepripomenúť: 40 dní, či 40 rokov, či 80 rokov. Vždy je to ohraničené číslo. Netreba veľkú apokalyptiku a strašenie ľudí. Čas plynie a všetko ide k smrti, sme bytie k smrti a autora tohto výroku nemožno obviniť z nejakého bigotného kresťanského alebo katolíckeho myslenia. Isto je čas chvíľu sa radovať, je tu čas veľa si nazbierať, ale napokon ... obklopení a zaslepení vecami, úspechmi, perspektívami, výhodami ... tak krátkozrakými. Nech sa páči. Aký je v tom rozdiel, či ti poviem 40 dní alebo 40 rokov? A pamätaj, nehovoríme to preto, aby sme ti niečo zobrali, preto, aby si všetko opustil alebo zmenil. Je to preto, aby si našiel milosrdenstvo Boha. A budeš žiť. Ninive sa po Jonášovom kázaní nestalo židovským mestom. Bolo to mesto, ktoré pochopilo, že bez rozmeru večnosti je tento život ohrození, bez rozmeru milosrdenstva, príliš krutý. A tak mohlo žiť ďalej. Dokážeme však, my Jonášovia dnešnej doby, byť ochotní milovať tento svet a povedať mu pokorne a potichu pravdu. Naše proroctvo bude účinné, ak uveríme, že to, čo je tu, je relatívne.

Skús mať ako keby si nemal

Veľmi zaujímavý výrok sv. Pavla. Môžeš mať manželku, môžeš sa smiať, môžeš plakať, môžeš kupovať, môžeš vlastniť, môžeš užívať, ale tak ako keby. Lebo rozmer večnosti, spojený u nás kresťanov s poznaním Kristovej lásky a múdrosti ti hovorí, že toto všetko je krásne, ale relatívne. Ba čo viac, práve preto, že je to relatívne je to ešte krajšie, ako keď si z týchto vecí a vzťahov urobíš svoje absolútne idoly, ktoré ťa zotročia. Nič ti nedá večnosť, len Boh. Žiť toto ako keby v žiadnom prípade nie je nejakou podporou lajdáctva a nedôslednosti. Znamená to, že všetky hodnoty sveta sú aj Božie hodnoty, ak ich dávame do rúk Bohu, ak nie sme na ne naviazaní. Iba Boh môže naplniť a upokojiť tvoje srdce. Neveríš? Nečudujem sa ak neveriaci neveria. Ale ty, ktorí chodíš do kostola, ktorí sa modlíš, prečo neveríš? Si nešťastné stvorenie, ak neveríš ako oni a ani nevieš všetko vložiť do pozemských vecí ako oni. Takto si skutočný chudák. Rozhodni sa teda. Vlož všetko do rúk Boha. Vlož do svojho života to ako keby, ak nevládzešhneď dnes, nevadí, prijmi však aspoň túto cestu. Pros si o väčšiu vieru. To nie je hanba, to je dovolené a aj potrebné.

Kajajte sa a verte evanjeliu

Prvé slová dospelého Ježiša sú výzvou k pokániu. On ako toľkí pred ním v Izraeli prišiel vyzvať k tomu, aby sa ľudia obrátili k Bohu. On však oproti Jonášovi k pokániu pridáva správu o tom, že treba veriť radostnej zvesti, evanjeliu. Už prorok Izaiáš hlásal radosť z Boha. Nehemiáš tiež vedel, že radosť v Pánovi, ktorý sa zmilúva, je naša sila. Ježiš, Boží Syn, má však nesmierne väčší dôvod hovoriť nám o evanjeliu. On vie ako nás Otec miluje. A jeho príchod je aj dôkazom tejto jeho lásky. Dva pohyby majú byť v nás súčasne. Citlivosť na výzvu vrátiť sa k Bohu, ale súčasne aj radosť, že Boh nás miluje. Pokánie a prekvapenie. Aké by to bolo krásne, keby súčasný svet videl tieto dve skutočnosti pospolu. Nie veselých kresťanov bez pokánia, ani kajúcich sa kresťanov bez úžasu z evanjelia. Toľkokrát sme počuli túto Ježišovu dvojitú výzvu. Pokúsme sa ju uskutočniť celú.

Prihlásiť

Prihlásenie

Používateľské meno *
Heslo *
Zapamätať